O jednorozmernosti slovenského konzervativizmu

Jednotiacou myšlienkou tohto blogu je Paretovo pravidlo. 20 % aktivít, je zodpovedných za 80 % výsledkov. V reáliách tohto blogu: 20 % tém zaberá 80 % percent komunikácie.

Hádate správne, narážam na slovenské konzervatívne prostredie a témy, ktoré ním v poslednej dobe (okej, už dobrých 10 rokov) rezonujú. V marketingovej komunikácií sa týmto témam hovorí kľúčové slová. Hovorím o kľúčových slovách ako: potrat, manželstvo osôb rovnakého pohlavia, adopcia detí homosexuálnymi pármi, atď. skrátka o hodnotových otázkach.

Pri našom kolokviu s bývalým ministrom vnútra Vladimírom Palkom som sa dozvedel, že drvivá časť jeho politickej práce počas pôsobenia KDH vo vláde (2002 - 2006) sa týkala inej agendy ako hodnotových otázok (čo je logické vzhľadom na jeho pozíciu ministra vnútra). Keď išlo do tuhého, tak samozrejme dokázalo KDH aj on samotný zaujať principiálny postoj. Myslím, že práve analógia 80-20 opisuje súčasný (žalostný) stav slovenského konzervatívneho prostredia a jeho politickú impotenciu, rovnako ako slabý formačný vplyv, na nastupujúcu generáciu politických talentov.

Problémom slovenského konzervatívneho prostredia, ktorý vnímam ako najvypuklejší je to, že sa až hypnoticky uplo k tým (možno ani nie) 20 % hodnotových tém a otázok. Logicky, potom zabúda riešiť tých zvyšných 80 %. Ja nepopieram to, že tých 20 % je dôležitých, dokonca kľúčových. Avšak nie je možné postaviť spravodlivú a funkčnú spoločnosť na tom, že budeme neustále bojovať len proti niekomu/niečomu. Viem veľmi dobre rozlíšiť proti čomu alebo proti komu sú slovenskí konzervatívni politici, respektíve tí, ktorí ich nekriticky podporujú.

Ja som proti potratom.

Ja som proti eutanázií.

Ja som proti detským tranzíciám.

Ja som proti Green Dealu a tej ich zelenej ideológií.

Ja som proti manželstvám homosexuálov.

Toto je mi viac než jasné. Chápem, ide o zásadné otázky kresťanskej morálky (asi až na ten Green Deal, to nie je tak celkom morálna otázka a z môjho pohľadu ani nefunkčný koncept).

Celé mi to pripomína mixážny pult, na ktorom je desať zvukových stôp a dve z nich sú vytiahnuté na úplné maximum, až v ušiach zalieha a ostatných osem sú na normálnej úrovni. Občas niečo započuť, ale tie dva zvuky sú proste príliš nahlas na to, aby ste započuli zvukomaľbu tých zvyšných ôsmich.

Tých osem zvukových stôp / alebo ak chcete tak 80 % tém, ktoré by mali konzervatívci riešiť / sú napríklad deštrukcia právneho štátu, zdevastované zdravotníctvo, nevhodná ekonomická situácia a stále ťažšie podmienky pre tých, ktorí sa snažia o tvorbu nejakej hodnoty.

Všimol si vôbec niekto v tom zápalistom boji o ukončenie potratov na Slovensku, že nám tu mizne právny štát pred očami? Ja netvrdím, že otázka potratov je banalita a tiež je možné, že som len ponorený v istej konzervatívnej bubline a preto je môj pohľad skreslený. Ale skutočne nemám pocit, že by slovenské konzervatívne prostredie jednotne tak isto zápalisto kričalo proti Ficovmu valcovaniu spravodlivej spoločnosti.

Disclaimer po 15. 5. 2024:

(Tým samozrejme nemám na mysli použitie strelných zbraní a desím sa toho, kde skončíme, ak touto cestou pôjdeme ďalej … To, čo sa stalo Robertovi Ficovi je strašné a neospravedlniteľné. Nedá sa však poprieť, že politické spôsoby vládnej koalície a dlhodobá prehnaná komunikácia na obidvoch stranách rieky takýmto činom bohužiaľ vytvorili vhodné podhubie).

Späť k téme.

Kto bude tvoriť reálnu hodnotu a pracovnú silu namiesto aktuálne najväčšej generácie Baby Boomers, ktorí práve idú do dôchodku? Keď každý druhý schopný mozog skončí v zahraničí a tvorí HDP inde ako doma? Kto rieši to, že naša ekonomika prestáva byť konkurencie schopná, odchádzajú nám investori a predbieha nás už aj Rumunsko (kde v 90. rokoch nemali vo veľkomestách ani asfaltové cesty)? Nie je vari tvorba politiky, pri ktorej štát schudobnie a oslabí svojich obyvateľov tiež porušenie 5. Božieho prikázania?

Vari toto nie sú dostatočne konzervatívne hodnoty? Práca, prevzatie zodpovednosti, tvorba prostredia, kde sa dobre podniká a žije (a nie, to skutočne nie je silný sociálny štát podľa postkomunistov pri moci)? Nie je to samotný základ konzervatívnej politiky?

Sčasti to chápem. Ono to vôbec neznie tak príťažlivo ako keď ide o niečo veľké a dôležité ako udržanie civilizácie, národa a boj za rodinu. Prevezmi zodpovednosť, choď voliť, nesťažuj sa a makaj, vzdelávaj sa a stretávaj sa s inteligentnejšími od seba. Buď pokorný, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou je to celé aj tak komplikovanejšie ako si si myslel.

Neznie to vôbec príťažlivo. Znie to ako hard work to do. A presne preto sa do toho nechce hocikomu.

V skutočnosti sa práve touto mravenčou prácou tvorí základ pre dobré rodiny, schopných mladých, ktorí tu zostanú tvoriť hodnotu a funkčnú spoločnosť.

Už počujete všetkých desať zvukových stôp?

Notice, that opportunity lurks, where responsibility has been abdicated.

• Jordan B. Peterson